MinHoon in da house - 1. Obsadené územie

8. června 2014 v 23:09 | Becky Lee |  Minhoon in da house
Názov: MinHoon in da house
Pairingy: MinHoon (IlhoonxMinyeo), C.A.P.Joe, Chang-el (NielxChangyeo), PenJae
Upozornenie: Úprimnosť, retardácia a miestami vulgarizmy ^^ :D
Venovanie: To Zdenka unnie :33


-----Minyeo-in uhoľ pohľadu----
,,Tak žiaci, dnes je veľmi šťastný deň, kedže našu školu takto týždeň pred koncom školského roka navštívili snáď najznámejšia zahraničná skupina, BTOB. Prišli potešiť fanynky, ktoré náhodne vylosovali a ktoré na našej škole budú mať možnosť s nimi nafotiť profesionálny photoshoot!"
Šťastné z toho boli len naše drbnuté spolužiačky snáď. Tie ich začali počúvať, až kým začali byť populárnymi. Náš Minsoo ich poznal od začiatku. Ale tak, náš Minsoo to nevyhrá, kým je chalan. Aj kým je ako tie baby čo to vyhrali na chalanov. Potom čo zazvonilo, nastali dve vyučovacie hodiny, kedy naša trieda nemala čo robiť. Všetci sme si boli odložiť tašky do šatne. Neviem prečo, ale proste to tak my štyria robíme. MinSoo, ByungHun a Danny išli k automatom. Pravdaže, v lete idú si proste dať horúcu čokoládu. Ja som chcela ísť na naše okno. Na ktoré vždy chodievame s Dannym. Aj tak sme iba najlepší kamaráti. Avšak kým som prišla na chodbu, a pred našou triedou som chcela zabočiť, videla som niečo čo sa mi moc nezamlouvalo. Oni to fotili na našej chodbe. A ešte k tomu pri našom okne. A ešte k tomu, Ilhoon pri ňom stojí. Čo by bolo keby MinSoo vedel že mám zo skupiny najradšej jeho. By ma obesil do prievanu. Otočila som sa, išla k najbližším schodom a išla o poschodie nižšie pri naše ďalšie okno. (Máme tých okien dajak veľa. Jedno by stačilo.) Jediná vec, na ktorú som si vzpomenula, že by som nej bola schopná na vybitie si neidentifikovateľných emócii bolo chodenie do kolečka asi 5 minút. (Kolo kolo mlýnske..) A desať minút som sedela na okne proste jak debil. Moje dvojča, jeho frajer a môj najlepší kamarát išli okolo mňa.
,,Ségra, haló, počuješ ma?" a kýval mi pred tvárou.
,,Čo začala drogovať? Ty si jej najbližší." Obrátil sa Byunghun k fialovovlasému stvoreniu.
Na slovo najbližší sa môj brat k nim otočil a nahlas začal ehmkať.
,,No stačilo, drahý, stačilo..."
,,A čo ja vím."
,,Som v pohode. Úplne v pohode." Prebrala som sa a postavila sa.
,,Minsoo! Čím si ju prosím ťa zdrogoval?" osočil sa Danny na Minsooa.
,,Som v pohode."
,,Idem radšej do šatne." Odišiel ByungHun.
,,Počkaj, idem s tebou!" rýchlo ho dobehol môj najlepší kamarát. Tak budem zasa na oknách sama.
,,Ja musím ísť tiež. Hádam nenechám svôjho frajera s tvojím najlepším kamarátom samých..." a nakoniec ma opustilo aj moje dvojča. Milé od neho. Nakoniec som nabrala odvahu, aby som nestála jak debil na chodbe a vyšla naspäť schodmi. Išla som doprava, okolo hajzlov, prešla cez jedny dvere, hneď aj cez ďalšie a už som bola kúsok od našej triedy. Kým už som bola v tej časti chodby kde sa stáčala chodba, a naklonila sa či tam ešte hentí oxidujú, začula som hlas. Ale nie môj, či bratov. Či Dannyho alebo niekoho, kto zvyčajne ku mne hovorí. Tento patril niekomu inému.
-----Ilhoonov uhoľ pohľadu-----
Zasa Slovensko. Zasa tu sme. V tejto malinkej krajine. Ako tu môžeme mať väčší fanklub ako doma, v Kórei? Nechápem. Teraz sme na nejakej škole. A fotíme sa s nejakými fanynkami. Mohli by byť aj krajšie. Najmä tento blonďatý škriatok pri mne.
,,Dobre, koniec, dúfam, že ste si to užili!" A ten fakt ešte. Že sem budeme chodiť častejšie. K plaču. A CEO ako keby už začal rátať s tým, že si tu nájdeme frajerky. Ja chcem kórejku.
,,Ilhoon oppa, nechceš ísť po škole so mnou na čaj?" opýtala sa má krátkovlasá bloncka, ktorú mi "pridelili".
,,Uhádla si. Nechcem." Už všetci pomaly odišli. Išiel som za nimi.
,,A na obed nechceš ísť?" pýtala sa zasa. A furt za mnou išla. Prišiel som ku záchodom.
,,Zasa si uhádla. A prosím ťa, aspom na hajzel za mnou nelez." Tá sa iba zamračila a išla naspäť do triedy. Bože, si myslí, že kým má tu šancu, že ma bude baliť. Keby nebola zmalovaná ako kurtizána, tak by ani trochu pekná nebola. Tak nech si nefandí. Kým som vyšiel z hajzlov, a poobhliadal som sa len tak, našiel som dačo prekvapivé. Bang Minyeo. Dievča, preslávené hororovkami sa po špičkách plazí po chodbe a sleduje či tam ešte sme. Či by chcela autogram odo mňa? Išiel som sa presvedčiť. Uvidíme, kto je táto Bang Minyeo.
-----Minyeoin uhoľ pohľadu-----
,,Minyeo-ya, čo tu robíš? Či chceš aj ty autogram? Nemyslel som si, že ako tvoj brat aj ty ma tak uznávaš..."
Pomaly som sa otočila. ,,Čo tu kurva robíš? Kvôli tebe som nemohla ísť na moje okno."
Stále som sa krčila.Ale prečo kurva? Prišiel ku mne. So zdvihnutou hlavou. Ako ho môže môj brat mať rád? Namyslený, arogantný a iba hudbu robí počúvateľnú. Ale neviem prečo, mám pre neho slabosť. Hlavou nad tou mojou ako som bola skrčená. ,,Ty máš vlastné okno? Naozaj a kde?"
,,Čo je tebe do toho?"
,,Veď sa len pýtam!"
,,Pff." Podliezla som spod jeho tela. A postavila sa. Otriasla. Hodila opovrhujúci pohľad. Zdvihla hlavu vyššie. Otočila sa. A išla k môjmu oknu. Počula za sebou kroky. Predstierala som, že ich nepočujem a vyhupla si na parapetu, kde som si sadla a nohy čo najviac narovnala.
,,Posuň sa, aj ja si chcem sadnúť."
,,Choď vedľa."
,,Ja chcem ísť sem."
,,Každý nedostane to čo chce."
,,Tak sa už posuň, do piče."
,,Prečo niekto ako ty chce sedieť na okne prosím ťa?"
,,Lebo proste chcem a už sa kurva posuň." Vzdychla som si a posunula som si nohy k sebe. Dal si ich rovnako jak ja.
,,Prečo si ku mne takáto?"
,,Som k tebe taká, aký si ty ku mne."
,,Tak skúsme odznova. Ahoj, ja som Ilhoon a ty si?" a hneď zmenil tón.
,,Minyeo." Tak som ho zmenila aj ja.
,,Okej. Vidíš, že to ide?
,,Vidím." A zasmiala som sa.
,,Čo sa smeješ? Pripadám ti smiešny?"
,,Nie. Ale je zaujímavé, že v jednu chvíľu hovoríš arogantným tónom a zrazu normálnym." Smiala som sa naďalej. Aj on sa začal smiať. Ale decentne pohŕdavo. Zasa.
,,Ja a arogantný? Nikdy."
,,Nikdýýýý..." povedala som ja ironicky.
,,Neštvi ma."
,,Prečo nie?"
,,Lebo ťa nebudem mať rád."
,,Čo ma máš rád?"
,,Nemám ťa rád. Ale bolo by blbé pre každého, keby stratil u mňa šancu."
,,Pff. Vieš, že ja to mám tak trochu u prdele. Ak chceš, choď za tou blonckou, čo ti robila garde."
,,Jeblo ti? Šak kebyže za ňou idem, by mi muselo tak prepnúť, že by ma museli drbnúť do blázinca. To chceš pre mňa?"
,,Tak mne je to jedno..." Vtedy mi začal dávať facky.
,,Nabudúce nežnejšie, predsa len som nežného pohlavia."
Ešte raz s nimi začal. Ale dával ich už slabšie.
,,No tak to by stačilo." Schytila som tie jeho ruky a pritiskla som mu ich k hrudi.
,,Koľko máš rokov prosím ťa?"
,,19. A ty?"
,,19. Ako to, že ja som dávno po maturite a ty si maturovala nedávno?"
,,Lebo na Slovensku má stredná 4 roky."
,,Nezávidím."
,,Nemusíš."
,,Buď ku mne milšia, uvedom si, kto tu kvôli tebe sedí na okne."
,,Tak ty tu sedíš kvôli mne? A ja, že tu proste chceš sedieť."
,,Nechoď od témy!"
,,Nepanikár."
,,Pff. Zbytočne sa s tebou baviť."
,,Zasa ten arogantný tón? To ty sa tu so mnou chceš rozprávať."
,,Začnime od znova."
,,Stačilo by na to zabudnúť."
,,Tak nič. Ako sa máš?"
,,Sedím oproti Jung Ilhoonovi na parapete školského okna a nemám čo robiť. Ako sa mám cítiť a mať?"
,,Skvele a výnimočne. Ceň si ma."
,,Prečo by som mala?"
Zazvonilo. Všetci sa vynorili z tried. Vrátane tej bloncky. Až teraz som si uvedomila, že je z tej triedy kusok od môjho okna.
,,Ale nič. Teš sa na zajtra." Postavil sa. Vyhrabal nejaký strieborný prsteň a dal mi ho. Všetci boli z neho na chodbe paf ako odchádzal.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama