Veličenstvo a jej princ - 9.Pravda v Cardiganshire

8. června 2014 v 22:43 | Becky Lee |  Veličenstvo a jej princ

Názov: Veličenstvo a jej princ
Pairingy: ZiKyung (svojím spôsobom ale stále Block B), U-Bomb (Block B) a Jung-Ah (fikcia v príbehu)
Upozornenie: Miestami vulgarizmy, Beckyine hlášky a úprimnosť :D
Venovanie: Kačenke Piptovej :333

-----Kyung-Hwin uhoľ pohľadu-----
{,,Takže, zdravstujte súdruzi... Ale ne, čaute, ja som Kyung-Hwa, ej-kej-ej jej veličenstvo a sme v autobuse z Londýna do Cardiganshiru a práve jak tak kukám sme v polke cesty... Zas a raz idem na rodinný ples a ty nám čo k tomu povieš?"
,,Jedzte kimchi!" a napil sa koly.
,,Das ist veľmi inteligentné drahý. Zaujímalo by ma čo robia Min-Ah, a ostatní doma v Kóreji..."
,,Válajú šunky a chillujú... A rátaj aj Hyuka a Kwona..."
,,Tak neviem jak Kwon a Hyuk, ale Min-Ah má ešte školu.."
,,Aha,pravda ..."
,,Teľa?"
,,Pfff...."
Objal ma tak, že ma decentne priškrtil a ja som voľnou rukou dávala preč tú jeho ruku, ktorú mal okolo môho krku. Po asi 5 minutách zhŕňania týždňa dozadu sme to dajak ukončili.}
Po ukončení nahrávania videa cez prednú kameru som pozrela von a videla zastávku kde už čakal William. Verný sluha kniežaťa.
,,Už tu budeme."
,,Fakt?" Pozerala som naďalej von oknom a už som kývala naspäť Williamovi.
,,Komu kývaš?"
,,Neskôr zistíš."
Pritakal mi iba.
,,Vystupovať, konečná, Cardiganshire!" Kričal na celý autobus postarší vodič autobusu. Dvere sa otvorili, všetci vystúpili vrátane vodiča, ktorý nám podával naše kufre. Kým nám dal aj tie naše sa s nami už len rozlúčil.
,,Majte sa pekne, veličenstvo. A ty sa o ňu dobre staraj!"
,,Budem pane, nebojte."
,,Dovidenia, a šťastnú cestu do Londýna prajem!" Zakývala som mu, schmatla švárneho kórejca za ruku a ťahajúc kufre za sebou som išla k Williamovi.
,,Dobrý deň William, dlho sme sa nevideli."
,,Dobrý deň veličenstvo, zas a raz ste opeknela. A kdo je tento mladý pán?"
,,Môj snúbenec..." Iba som sa pousmiala a hento prasa slušne odzdravilo. Kým chce, tak je vcelku slušný. Ale stále ho milujem.
,,Aha, no..." Na chvíľu sa odmlčal a nastúpil do auta. Zico na mňa len nahodil vystrašený a začudovaný pohľad v jednom a so mnou si nastúpil dozadu. Bolo mi čudné, že najprv pustil mňa a až potom si sadol aj on. Po pár minútách jazdy v trápnom tichu ho prerušil William.
,,Tak čo kedy bude svatba?"
,,Nad dátumom sme ešte nepremýšlali, zasnúbili sme sa nedávno."
,,Aha." Zasa sa odmlčal.
-----Zicov uhoľ pohľadu-----
Dvere sa otvorili. Vošli sme dovnútra. Miestnosť bola plná belochov. Až na jeden stôl. Čistá aziatka, čistý beloch a jedna ako keby skrížená. Bola podobná Kyung-Hwe. Len nebola taká pekná ko zmaľovaná zo škaredej na normálnu. Ako to že jedna je krásna a druhá škaredá? S jednou rukou podĺž tela a druhou v Kyung-Hwinej. Pomaly ma k tomu stolu viedla. Dve dámy pri danom stole ma spozorovali. Teda to mladšie sa dámou nazvať nedalo. Kým sme k nemu podišli, staršia ale stále pôvabná pani sa zvítala so svojou evidentne dcérou.
,,Ahoj mami."
,,Ahoj Cathie, a toto je ten mladý muž?"
,,Ano"
Mátoha s pohľadom zlatokopky sa ozvala. ,,O dačom ste mi zabudli povedať. Čo sa tu deje?"
,,Zistíš potom." S úsmevom jej odvetila moja nastávajúca.
-----Kyung-Hwin uhoľ pohľadu-----
,,Toto je ten mladý muž, ktorý si ide brať za ženu môju ušľachtilú najstaršiu dcéru?"
,,Oci, neuťahuj si z neho. On nemôže za to, že nepochádza zo šľachtickej rodiny, tak isto ako nemôžeme my za to že z takej rodiny pochádzame. Je to milý, inteligentný chalan, ktorý sa vie postarať o mňa, aj o našu budúcu rodinu a ktorého milujem." Povedala som. Julie mala pravdaže hubu dokorán. A nahodila mrzutý výraz. Pôvodom šľachtic a želaniami zlatokopka. Čo čakať od nej.
,,Liam, nechaj ho. Ja to môžem potvrdiť. Poslednú polhodinu som sa s ním bavila ja."
Môj hrdý otec zdvihol hlavu. Až teraz som si všimla ten výškový rozdiel. Môj budúci manžel je o kus vyšší než môj vlastný otec. Môj otec by mal ísť za vianočného škriatka.
---Neskôr, v ten istý večer.-----
,,Teraz poprosím môjho najstaršieho korunného syna Liama, ktorý po mne ako viete zdedí kniežactvo a moju korunu a po mojom odchode to tu bude viesť, pokiaľ chce teda dačo povedať." Postaršieho pána pred mikrofónom vystriedala jeho mladšia kópia.
,,Dnes večer som sa spoznal s mojím budúcim zaťom. Popravde, myslel som si o ňom bohviečo. Ale ako som sa s ním čoraz viac rozprával som si uvedomil istú vec. Moja dcéra Catherine - po novom Kyung- Hwa si konečne vybrala dobre. Narozdiel od Julliette. Julie, prosím prestaň sa chovať ako kurtizána na kráľovskom dvore a nájdi si dobrého muža. Vážne sa mi to nepáči jak sa chováš. Preto sa modlím, aby bol niekto ochotný si ťa zobrať. Popravde, vždy som mal radšej Cathie. Pozri sa na ňu. Úspešná, krásna, inteligentná, milá a ešte si aj muža dobrého evidentne našla. A ty pravý opak. Si jak naša nebohá babička. Preto som sa rozhodol, že po mojej smrti kniežactvo preberie Catherine. To je všetko." Dokončil svoj monológ otec. Moja mladšia sestra zmalovaná jak kurva na plese a narvatá do úzkych šiat, so slzami hnevu v očiach sa postavila a predniesla tak že to vďaka tej menšej ozvene počula celá famílió. ,,Tak si to kniežactvo neskôr uži Catherine. Vedieť to dopredu, tak spravím problémy a hodím ich na teba..." A naštvaná odišla. Iba som sklopila hlavu a zdvihla ju až na žiadosť môjho otca, ktorý si sadol k našemu stolu. ,,Cathie, nebuď smutná za sestru. Je aká je a to nezmení nikto. Aj tak by som ho dal tebe. Kebyže ho zdedí tvoja sestra, stal by sa z tohoto jej hárem a kurevník s ňou ako bordel mamou na čele. Premýšlaj."
,,Máš pravdu oci."
Zico ma objal okolo ramien a privial si moju hlavu pod svoju.
,,Počula si? Tvoj otc to nemyslel zle. Len to tu chcel ochrániť. Predtým -ak som správne počúval aj ja- démonom v tele ženy." Otec sa iba pousmial aj s mamou.
,,Nezabúdaj mladý, budeš to tu viesť s mojou dcérou. Preto mi záleží na výbere mojej dcéry. A teraz to neľutujem. Intuícia ma doteraz neklamala a evidentne ani neklame."
,,Vďaka za tú poctu, pane."
,,Volaj ma otec, veď budeme rodina. A počúvaj, ako sa voláš?" pokračoval v rozhovore môj otec, zatiaľ čo mi mama jemne kmásala ruku a obzerala si zásnubák. Výzor jej tváre jasne hovoril, že žasne.
,,Woo Jiho."
,,Okej, Jiho-ya, hovorila ti moja dcéra že budeš musieť prijať anglické meno?"
,,Hovorila."
,,Neviem, či ti tvoji rodičia nejaké dali, čo zrejme nie, tak ti ho budem musieť dať ja. Nebude ti to vadiť?"
,,Nie otče." Podotýkam, že mi moja drahá matka stále kmásala ruku, Zico ma mal v objatí a intuícia mi hovorila, že nás Julie sleduje z diaľky.
Práve vtedy ku nám pricupkal knieža Martin.
,,Syn môj, zabudol si spomenúť meno tohoto mládenca."
,,Woo Jiho, ale môžeš ho volať James oci."
,,Á, tak James. Ten mladý sa mi páči. Inak, Julliette stojí vo dverách v dialke, plače, vyzerá naštvato a trucuje." Dokončil a odišiel. Všetci pri našom stole sa perfektne synchronizovane otočili k dverám. Fakt tam bola. Tak to bude veselý večer ešte.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama