Love or destiny - 3.časť

8. srpna 2014 v 5:12 | Becky Lee |  Love or destiny
yah... IM BACK! :3 Som tu s ďalšou poviedkou. Nesplnila som slub a teraz vám sem pridávam ďalšiu časť EXOušskej poviedky. Ja idem napísať ďalší diel, ktorý sem hodím zajtra, skontrolovať či nie je dačo nového na EXO-L stránke (ultra mega spazz lebo už je konečne registrovaná), a potom dačo pridať na osobný blog... (lebo ja jeblina nič za mesiac nepridať ><)




Názov: Love or destiny
Pairings: TaoRis, LayHan, miestami Kaisoo, Hunho, BaekYeol
Upozornenie: Keď viem, že to idete čítať, ani vám to sem nenapíšem, je to zbytočné... :D
Venovanie: Sadako, und WonSoongčátku :3

"Oww." Pako sa mi ozvalo. "Nepôjdeme na jedlo a do kina?" spýtal sa Xiu. "Ja nejdem. Nemám si to z čoho kúpiť." Ozval sa YiXing. To mu snáď Jiaheng nič nenechal? "Máš mňa. Ja ti to jedlo kúpim. Aj ťa zoberem so sebou." Povedal som mu. Sklopil hlavu, ako keby sa hanbil. Xiu si sadol vedľa neho z druhej strany. Kam si myslí, že si sadá? No to je jedno teraz. Objal ho pravou rukou okolo ramena. Tak kamarádsky. "Ale no. Pozývame. A vitaj v parte." Povedal mu. A ja som ho objal zasa jeho druhé rameno ľavou rukou. "Ja smiem byť v parte?" spýtal sa prekvapene až s plačom. "Pravdaže." Povedal som mu. "Ale nerev. Ak budeš ešte k tomu pišťať, tak ťa utopím." Začal srandovať Xiu. Nachvíľu som pustil YiXingovo rameno a pridrbal Xiuovi. "Kroť sa preboha." "Veď som si len robil srandu." "Teraz sa ťa bojí." Vtedy Xiumin začal hovoriť. "YiXing, počúvaj, prepáč mi to, ja som to tak nemyslel, len som srandoval..." "To nič." Odpovedal mu naspäť. Postavil som sa. "Ak tu takto budeme sedieť nikam nepôjdeme. Vstaňte nech môžme ísť." Lay sa pohotovo postavil vedľa mňa a Xiumin sa tiež z postele vyškrábal. Kým sme odišli, ja som zamkol byt a ocitli sme sa v meste, išli sme do najbližšej čínskej reštaurácie. Človek by neveril, ako môže byť ten chlapec ticho pri jedení. Veď to je až neslušné. "Prečo si tak ticho? Nechutí ti?" spýtal sa ho Xiu. Číta mi myšlienky. "Chutí, ale ten s ktorým som býval predtým ma vždy hrešil kým som mliaskal alebo srkal pri jedle. Vadilo mu to." Povedal ticho. "To si bol s európanom, že ti to zakazoval?" spýtal sa ho. "Nie. Bol to číňan, ktorý istú dobu žil v Kanade, a ževraj sem prišiel študovať. Volal sa Jiaheng." Povedal ticho. "Takže nás zrak nešálil. Bol to ozaj on. Ževraj sem došiel študovať. Hovno, on nešiel študovať. Išiel si ťa podmaniť. Božím zázrakom kvôli Zitaovi sa na chvíľu vrátil do Číny, kde sa narodil." Pomyslel si pre seba Xiu. Je to fajn vedieť čítať myšlienky svojho najlepšieho kamaráta. "Aj som si myslel, že to bol Zitao. Čo spravil?" spýtal som sa ho v myšlienkách. "Vyhrážal sa Jiahengovi, že si niečo spraví alebo dokonca zabije, ak ho neuvidí. Asi zistil, že sem nešiel študovať, ale prenasledovať svoj cieľ, z ktorého by mohol vytiahnuť silu väčšiu než z kohokoľvek iného." Ach, bože. "Máš nejakú prezývku? Je mi čudné ťa oslovovať YiXing." "Jiaheng ma dakedy kým mal extrémne dobrú náladu nazýval XingXing." Odpovedal mu. "Tak ťa tak budem volať aj ja." "To ma máš tak moc rád?" "Iba ako veľmi dobrého kamaráta a mladého bračeka." "Aké milé od teba." Povedal usmievajúc sa popritom, ako zaniesol tanier. Kým sme aj my zaniesli tanier, išli sme do obchodného centra. Zaujímalo by ma na čo chce ísť do kina. Obzeral som sa všade. Či tu nevidím JunMyunovú bandu zo včera. No nikde som ich nevidel. "Luhan. Luhan. Luhan. Pozri sa pri eskalátory." Povedal mi telepatiou zrazu vážne tváriaci sa Xiu. Kým som sa tam pozrel, boli tam. A "nenápadne" nás sledovali."Ach bože..." vzdychol som si nahlas. "Čo sa deje?" spýtal sa ma Yixing. "Sú tu. Neprieč sa mi, budem blízko teba, aby si nedovolovali prísť moc blízko." Povedal som mu, a stúpnuc si vedľa neho som ho chytil za ruku. "Prečo mi chcú ublížiť?" "Zistíš to neskôr. Teraz je hlavné aby sme nepôsobili moc vystrašene." Prišli ku nám. Kým sme započuli JunMyunov hlas za nami, otočili sme sa. "Ále, koho to tu nevidím. Dvaja falošní bratia, a jeden stratený chlapec zo včera." Povedal pohodovo. Videl som tie ich pohľady. BaekHyun a Chanyeol priam slintali pozerajúc sa na YiXingov krk, KyungSoo kontroloval členov a prezeral si pritom YiXinga, Jongin naňho hľadel rovnako pervérzne ako včera, kým ho chcel pobozkať a Sehun? Ten naňho pozeral žiarlivo, ako keby mu zámerne JunMyuna kradol. "Čo bys rád?" spýtal som sa ho. "Prišli sme na film. Nemôžme? Na aký idete vy? Pridáme sa ako kamaráti." Ozval sa JongIn. "Nehovor im to... " syčal som potichu na Xiua, aby to neprezradil. Je mi jasné, že predobjednal lístky. On ich nikdy nekupuje na mieste. "Na Titanic. Veď viete, stará dobrá klasika, a ešte je tu v repríze, prečo neísť, však?" odpovedal Xiu. "Ja ťa zabijem Xiu." Zakašlal som nenápadne. Teraz si kúpia lístky vedľa nás. Alebo okolo nás. "Ďakujeme za odporúčanie." Povedal Sehun a spolu s nimi išiel k pokladni. Sehun bol v niektorých chvíľach naivný. A aj ostatných bol schopný v tých chvíľach k tomu priviesť. "Chceli by sme šesť lístkov na Titanic prosím."bolo počuť od pokladne. "Ja ťa zajebem..." povedal som mu, no hneď na to mi povedal v mysli: "Neboj. Na Titanic som nekupoval lístky. Pozri sa na program. Kým sa tam pozrieš zistíš že tak ako vzpomienkovú reprízu Titanicu začínajú v tú istú hodinu premietať premiéru nového filmu k My Little Pony. Hádam si nemyslíš, že s mojou bláznivosťou a deckosťou kúpil namiesto nových poníkokv lístky na niečo, čo už sme videli ešte k tomu." "Máš lístok aj pre YiXinga?" "Mám. Doobjednal som ho, hneď ako si mi ráno písal." "Dobre, díky." Uff. Ešte že tak. Aj kým ja so Xiuom sme mohli byť v pohode, YiXing sa triasol od strachu. "Neboj, dobre to dopadne. Ver mi." Zašepkal som mu. On sa temer rozplakal. "Nestrachuj sa. Nebudú vedľa nás." Povedal som mu a objal ho. "Oww. Aké sladké." Povedal JunMyun ironickým tónom. "Jiaheng ťa nikdy takto neobjímal na verejnosti, čo, Yixing? Asi sa za teba hanbil čo." Ozval sa zasa. YiXing začal plakať. "Nebuď naňho taký." Objal som ho tuhšie. "Tak prepáčte pani zlatá." Ospravedlnil sa. Akože. "Tak sa uvidíme v kinovej sále." Povedal naposledy a odkráčal aj so svojou bandou. Kým to povedal, YiXing sa rozplakal. "Neboj, nebudeme s nimi v sále. Tento chuj tuna kúpil lístky na poníky." Zašepkal som mu do ucha kým odkráčali. "Sú to poníky, ale v jednorožčej verzii." Zašepkal Xiu. "Ale pochop to, není nam 7." "Ale jednorožci sú fajn." Ozval sa tichúnko YiXing. "Ale aspom nebudeme s nimi v sále." Pokračoval. "Máš rad jednorožcov?" spýtal som sa ho. "Áno, vadí to?" spýtal sa. "Nie." Odpovedali sme mu jednohlasne. "Idem kúpiť popcorn a kolu, hneď som tu." Povedal Xiu, a išiel do radu. Išiel za Baekhyuna s Chanyeolom. Kým už konečne kúpil jedlo, privolal nás k stolíku. Zobral som YiXinga za ruku a on si zotrel rukávom slzy. "Ty nás chceš vykŕmiť, že si toho toľko kúpil?" spýtal sa ho YiXing, kým zbadal, že Xiu kúpil dve XXL balenia popkornu a tri stredné coca-coly. "Nie, ale nebudem pred nimi vyjadrovať smútok tým, že nekúpim nič na jedenie či pitie." "To je pravda, no." Odpovedal som mu. Čoskoro sa mali začať filmy. Chalani ako prví vkročili do sály. "Prídeme za vami, len ešte niečo kúpime na jedenie." Povedal im XiuMin. Potom čo vkročili do sály a už ich nebolo vidno, išli sme my do sály oproti na poníky. Teda v jednorožčej verzii, nech Xiu nič nepovie. Mali sme miesta úplne vzadu. Pred nami bolo v predných radoch asi 100 detí v rozmedzí 5-12 rokov. Kým sálu zavreli a Yixing videl, že naozaj sú tu neni, začal vyzerať šťastne. Zrazu ma objal. Ešte že nevidel Xiua. Ten hrajúc sa na babu mal ruku na ústach, ktoré mal otvorené dokorán a potom potichu tlieskal jak také decko tak, aby ho nebolo počuť. Chcel som mu dačo ukázať, ale obomi rukami som objímal YiXinga.
-----O niečo neskôr-----
"Tak ja nám nachystám pekný deň, a ty tu ešte frfleš Lulu?" povedal Xiu, kým si išiel do kuchyne pre pohár koly.
"Išli sme na jednorožčí film, dve hodiny sme boli na detských preliezačkách, kúpili sme asi desať balíkov parených buchiet, a teraz žereme čipsy, nalievame sa kolou, sedíme na ritiach a pozeráme maratón Spongeboba na Nickelodeone. Šak tento tu nie je ani deň, a už bude z teba na prášky!"
povedal som. "Ja toho vydržím veľa, a nie je to také zlé." Povedal YiXing.
"Vidíš, nie je to také zlé..." povedal Xiu kým sa vrátil. YiXing sa ládoval čipsami, ja som sebou drbol na posteľ, a Xiu si sadol vedľa mňa. "Aj tak keby sme boli vonku, ľahko by nás mohli nájsť. Aspom máme istotu, že sa XingXingovi nič nestane." "To je pravda, ale no..." nevedel som čo mu mám povedať.
"Počuj YiXing, čo keby sme na večer išli ti kúpiť nejaké oblečenie?" ozval som sa. "Oblečenie? Prečo, veď mám čo na seba." Ozval sa prekvapene. "Máš len toto. Či? Máš nejaké iné veci ešte?" ozval sa Xiu. "Hej, v podstate hej." Odpovedal mu prikyvujúc. "Svoje veci má v byte v ktorom býval predtým s tým kamarátom, ale kým ten kamarát odišiel do Číny, tak si ich tam nechal..." povedal som mu. "Nemáš kľúče od toho bytu?" spýtal sa ho Xiu. "Nie, nemám..." povedal mu skleslo Yixing. "Tak pôjdeme niečo kúpiť, nemôžeš mať len toto..." povedal som mu. "Nie, nemíňajte na mňa, budem sa cítiť zle..." hneď povedal. Aký to skromný chlapec. "Večer ideme do toho bytu. Kým už nechce nič nového, tak zobereme tie veci, čo mal u JiaHenga..." povedal som Xiuovi v mysli, aby to YiXing nepočul. "Dobrý nápad. Aspom uvidíme, ako vyzeralo miesto kde s Jiahengom žil."
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Ariušátko Ariušátko | 18. listopadu 2014 v 21:41 | Reagovat

Superrrrr :3

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama