Miracles In 221B - Johnlock - Oneshot

24. prosince 2014 v 1:38 | Becky Lee |  Oneshots - Sherlock
A-yo wassup, IM BACK! Čaute ludia, moje meno je Becky Lee vítam vás u dalšieho článku. Tento krát je to vianočná poviedka (šak su Vánoce), a je trocha viac netradičná. Za prvé, je písaná z pohladu rozprávača. Za druhé, nie je na K-Pop ale na seriál, a to konkrétne Sherlock. Tak tu ju máte a všetkým prajem šťastné a veselé :D
Čo sa týka toho názvu, zdal sa mi vhodný, lebo obidvaja zistili ninečo čo nečakali a nesmierne ich potešilo, a kým niečo nečakáte a poteší vás dosť, tak to je niekedy aj zázrak.. :D



Názov: Miracles In 221B
Pairings: JohnLock
Upozornenie: Žiadne



Bol vianočný večer a ulice boli zasypané bielym závejom. Na Baker street bola otvorená jedná kaviareň a ľudia išli domov. Dnes večer John so Sherlockom slávili Vianoce s pani Hudsonovou. Vlastníčka domu, Sherlockom nazývaná ako ich "domáca", bola postaršia vdova bez rodiny. Mala rada ako Sherlocka, tak aj Johna, ktorý sa vracal domov z nákupov. Sivovlasý muž práve vystupoval z čierneho taxíku, v ktorom dal rýchlo do darčekovej tašky sveter, ktorý chcel dať na Vianoce mužovi, ktorého miloval. Odomkol dvere, a vstúpil do domu. Dole schodmi sa šíril zvuk huslí, ktoré hrali krásnu vianočnú melódiu. Kým ste vyšli hore týmito schodmi na najbližšie poschodie, a vošli do bytu na tomto poschodí, ako prvé sa vám naskytol pohľad na miestnosť, ktorá slúžila ako pracovňa, spálňa jedného z obyvateľov bytu , a taktiež aj ako obyvačka.
"Ahoj Sherlock" ozval sa človek, ktorý práve vkročil do miestnosti. Okrem neho sa v nej nachádzal ďalší muž. Priemerne vysoký, s tmavými kučerami, s modrými očami, a v čiernej košeli, saku a nohaviciach. Sherlock Holmes. Prvý konzultívny detektív, ktorého Boh obdaril skvelými schopnosťami, a výborným mozgom. Aj kým je arogantný, potrebuje obdiv, a doslova neznáša nudu, má svoje čaro, ktoré málokto videl. A najlepšie ho videl jeho jediný priateľ, a taktiež muž, ktorého Sherlock taktiež miloval, John Watson. Aj kým má Sherlock problémy s vyjadrovaním emócii, a má častokrát problém pochopiť prečo niekedy ich ľudia prejavujú, aj on nejaké cíti. Aj kým ich veľa nie je, láska, vďaka Johnovi, tiež medzi ne patrí.
"Ahoj John. Bol si na nákupoch?" Spýtal sa Sherlock a prestal hrať na husliach.
"Áno, bol."
"Kupoval si darčeky? Všimol som si, že ešte žiadne nemáš. Tvoja priateľka by bola zrejme smutná keby si jej nič nedal."
"Sherlock. Všimneš si každého detailu, ale zabudneš si že tvoj jediný priateľ sa pred dvoma mesiacmi rozišiel?"
"Je tu šanca, že na ňu chceš zapôsobiť."
"Je to darček pre niekoho, na kom mi záleží." Povedal John a zakončil vetu malým úsmevom. Hladný doktor prešiel do kuchyne, aby si niečo dal, a položil tašku s darčekom na stôl. Sherlock sa ladne otočil, položil svoje husle, a podišiel ku svojmu menšiemu spolubývajúcemu.
"Sveter? Vážne?" povedal prekvapený Sherlock, ktorý zrejme nečakal, že je to pre neho.
"Veselé Vianoce, Sherlock." Zvedavý detektív nazrel do tašky, ktorú si John položil na linku." Červený, hrubý, bavlnený sveter s vyšitým nejakým obrázkom. Červená e označovaná ako farba lásky a obrázok pozostáva z jasných farieb, čo nasvedčuje, že je vhodnejší pre mladšie ročníky, plus zaberá cca polovicu prednej časti svetra. Sveter je kvázi veľký, no na Johna až moc, takže je na niekoho väčšieho. Ženy nemávajú takéto veľké svetre zvyčajne, možno ak trpia nadváhou, ale s takou by sa John zrejme nestýkal. Takže, vyzerá to na mužský sveter. Ale komu by ho dával? Niekomu, ku komu cíti nejaké city. Ak Sherlock poznal tento svet tak dobre aj v tejto oblasti, mohol sa domnievať, že John miluje niekoho, a to muža. Akého muža John pozná, ktorý je vyšší ako John, a ktorého John miluje? Je pochopitelné, že John bude chcieť s touto osobou stráviť Vianoce." Sherlocková myseľ sa zasa nenudila. "John, ideš ešte dnes niekam večer?"
"Nie, veď sú Vianoce. Budem doma oddychovať." Odpovedal John. "Takže, tá osoba buď dnes večer ešte príde, alebo je v už v dome." Pomyslel si Sherlock. Tak ako vždy, kým niečo hľadá, Sherlock aj teraz začal prehľadávať všetko kde by sa dal nájsť predmet, alebo v tomto prípade konkrétnejšie človek, ktorého hľadal. "Smiem vedieť čo hľadáš?" spýtal sa sivovlasý muž, ktorý netušil čo sa deje. "Ani nie čo, ale koho." Odpovedal mu na otázku ten, ktorý bez prestania sa snažil násjť osobu, na ktorej Johnovi tak záležalo. No zabudol na jednu osobu. A to na seba.
"A koho? Pani Hudsonovú? Tá je inak kde, myslel som že s nami strávi Vianoce."
"Bolo jej špatne, šla si ľahnúť, zrejme nejak pokazila jedlo pri varení."
"Aha. Takže, tento rok trávime Vianoce sami?" spýtal sa John. Na toto sa Sherlock zastavil. "Sami? Nikto nepríde? Takže tou osobou je jeden z nás. John nie je samoľúby, sám by si ten sveter nedal. Takže ostáva jediná osoba."
"Deje sa niečo Sherlock?" spýtal sa prekvapený John, ktorý si sadol na gauč, na ktorom Sherlock leží, kým premýšľa. "Čo ku mne cítiš?" spýtal sa ho Sherlock, ktorý sa pred neho postavil. John začal tušiť, že Sherlock prišiel na to, ako ho má John rád. "Ako to myslíš, Sherlock?"
"Akože "ako to myslím", dobre vieš ako to myslím."
"Sherlock, kebyže ti poviem niečo, čo nebudeš čakať, ako na to zareaguješ?" spýtal sa Sherlocka neisto človek, ktorého Sherlock miloval vrámci hraníc emócii, ktoré cítil, a ktorý evidentne niečo cíti aj ku Sherlockovi.
"Záleží, že čo to je."
"No, Sherlock... Poznáme sa už dlhú dobu, a aj vcelku dobre, kedže spolu bývame...Vytvoril som si k tebe nejaký kamarátsky vzťah, no to po nejakej dobe vyústilo do takého stavu, že cítim k tebe viac než len lásku ku známemu..." pokračoval neisto. Človek, ktorý sa zamiloval do takej osoby, u ktorej by to nečakal, a človek, ktorý sa bál mu to povedať, lebo Sherlock Holmes je človek, u ktorého je niekedy ťažké odhadnúť jeho reakciu. Ako napríklad teraz. Prekvapený Sherlock, ktorý toto práve netypoval na svojho jediného priateľa, nevedel čo mu má povedať tak, aby...no.
"Vieš John, ja zrejme cítim niečo podobné, nikdy som to necítil, tak ako som nikdy necítil, aké je to mať priateľa..." Každý z nich nevedel ako pokračovať. Každý z nich by to od toho druhého nečakal. Niekoľko minút nič nerobenia, čo následovali prerušil John, kým sa postavil z gauča a objal svojho bližšieho spolubývajúceho. Ten mu objatie opätoval, aj kým by to John práve od Sherlocka nečakal.
"Veselé Vianoce, Sherlock."
"Veselé Vianoce, John."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama